Urovnajte cestu Pánovi
„A on povedal: Ja som hlas volajúceho na púšti: vyrovnávajte cestu Pánovi, ako povedal prorok Izaiáš“
J 1,24
V jednej bájke sa hovorí, že smrť dala človeku tento sľub: pred tým než si ho vezme z tohto sveta, dá mu vopred výstrahu, aby mal čas sa na odchod pripraviť a dať všetko do poriadku. Roky ubiehali, človek zostarol a zrazu pred ním stojí smrť a volá ho, aby išiel. Ale človek sa bráni: nesplnila si sľúb, ešte si ma nevarovala! Smrť je však neodbytná: Ako to že som ťa nevarovala ? Každý deň som ti dávala výstrahu: Či ti snáď neslabol zrak? Či ti nezošediveli vlasy? Nestrácal si pomaly, ale isto svoju silu? Nečítal si denne nejakú správu o úmrtí? Nezúčastnil si sa mnoho pohrebov, rozlúčení s ľuďmi, ktorých si poznal, a ktorí napríklad boli tvojimi priateľmi a často zomierali mladší ako ty sám? A ty mi povieš, že som ťa nevarovala? A tak teraz, či si pripravený alebo nie, rýchlo poď!
Niečo podobné sa odohráva medzi nami a Pánom Bohom. On nám sľúbil, že nás upozorni na veľké udalosti v našom živote. Príchod Pána Ježiša do nášho sveta a naše očakávanie tohto okamžiku je veľkou udalosťou. A tak teda v adventnom čase volá Ján Krstiteľ do našich radov: Urovnajte cestu Pánovi! (J, 1,23)
V staroveku boli rozšírené nevydláždené cesty, ktorých povrch bol nerovný a často vyčnievali hrbolce nad svoje okolie. Také cesty museli byť pre zvláštne príležitosti upravované. Keď ohlásil napríklad kráľ svoju návštevu, musela byť taká cesta opravená, vyrovnaná, pripravená pre slávnostný sprievod. Preto už prorok Izaiáš (40, 3-5) používa túto známu skutočnosť k tomu, aby starozákonnú cirkev pripravil na príchod Božieho kráľovstva a vyburcoval ju k opraveniu a vyrovnaniu cesty pre príchod Hospodina ako kráľa.
Adventný čas je doba, kedy sa pán Boh chystá učiniť veľké veci: odpustiť svojmu ľudu previnenia, prikryť všetky jeho hriechy, odložiť svoj hnev, navrátiť sa k svojmu ľudu, ukázať mu svoje Milosrdenstvo a darovať mu spásu. Je to vlastne veľký prúd Božej milosti, ktorá nás zaplavuje vo chvíli, kedy sa stretávame s Ježišom Kristom. Zo strany Božej sme teda zahrňovaní darmi ale súčasne je od nás vyžiadaná spolupráca v tom zmysle, aby nás toto bohatstvo darov nezastihlo nepripravených, či dokonca aby sme neboli prekážkou, ktorá by vstup Pána Ježiša do nášho života zadržala či dokonca znemožnila. Preto je na mieste naliehavé slovo posledného z prorokov: urovnávajte cestu Pánovi! Rozumieme tejto výzve tak, že sa máme pripraviť na príchod svojho Spasiteľa úprimným pokáním, urovnať cestu svojho Života poslušnosťou Božieho zákona. Jánovo upozornenie teda mieri do nášho života, ktorý žijeme v tomto čase, a ktorý je poznamenaný zlom a hriechom.
Pán Boh nás však necháva bez výstrahy ani pre našu existenciu za hranicou Božieho súdu. Vieme o príchode Krista ako Sudcu. Nebudeme raz vyčítať pánu Bohu, že nás nevaroval, že sme nemali čas sa na Boží súd pripraviť? Boží súd môže znamenať koniec každej nádeje na večný život alebo na prebývanie v Božej blízkosti v radosti a blaženosti, v Božom kráľovstve. Vedieť o Božom súde a vidieť Krista ako Sudcu má blahodárny účinok na život. Len kým žijeme, môžeme zrovnať svoju životnú cestu, aby to bola cesta, po ktorej nás vedie náš Pán: cesta lásky k Bohu a blížnym.
Obnov nás, Bože mocností, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení!
Žalm 80, 20
