Vznik Vyšného Žipova a začiatky evanjelikov
Prvá písomná zmienka o obci Vyšný Žipov pochádza z roku 1363. Tu sa obec uvádza pod názvom KYSISOP. Obec vtedy bola súčasťou panstva Skrabské, ktoré patrilo hradu Čičva a bolo v Zemplínskej stolici. Existenciu kostola možno predpokladať už v 14. - 15. storočí, pričom s určitosťou vieme dokázať, že v 16. storočí už kostol existoval.

od roku 1598 v prvej a druhej tretine 17. storočia vykonávali v kostole bohoslužby evanjelickí kazatelia, ktorí pochádzali zo stredného Slovenska. Veriaci ľud potreboval počuť Božie slovo v rodnej reči, preto kazatelia kázali po slovensky.

Do Vyšnožipovskej farnosti dočasne patrili aj veriaci z Brezova, Kvakoviec, Michalka a Slovenskej Kajne. V období násilnej protireformácie v roku 1674 bol uväznený evanjelický kazateľ Matej Blaho, ktorý bol odsúdený súdmi v Bratislave na nútené galeje. Násilná protireformácia pokračovala a ešte pred rokom 1722 bol evanjelický kostol zabratý rímskokatolíckou cirkvou a Vyšnožipovská evanjelická farnosť zanikla.

V roku 1672 grófka Mária Esterházyová povolala Pavlínov, aby rekatolizovali obyvateľstvo patriace do jej panstva. Vo vlastníctve kláštora Pavlínov vo Vranove obec zotrvala až do roku 1786, kedy prešla aj zmenou názvu. Z pôvodného KYSISOP sa v roku 1410 zmenila na ISOPOV, KYSISOPOV. V roku 1773 na TÓTH – ISÉP, Slowensky Žipow a v roku 1786 bol názov TÓTH -ISCHÉB, Slowensky Žipow.

Do roku 1711 je obec fíliou. ev.a.v.. farnosti v Čaklove. Od roku 1711 do roku 1784 navštevujú veriaci z obce bohoslužby vo vzdialenom Chmeľove.

Vydanie Tolerančného patentu
V roku 1784 po vydaní Tolerančného patentu a vybudovaním kostola v Merníku sú najpočetnejšou fíliou Mernického zboru  ev.a.v. s počtom 293 duší. Celkový počet duší v Mernickom zbore bol 1289 a boli to veriaci z 11 obcí zo širokého okolia.  V roku 1903 zemepán Cziczovicz ponúka evanjelikom v obci pozemok, drevo, stavebný materiál a 300 zlatých na stavbu vlastného chrámu, avšak veriaci tento dar neprijali pre dlhotrvajúce spory a nenávisť k pánom.

Počas pôsobenia zborového farára Johanna Lörincza celý zbor prekvitá a napreduje po materiálnej a duchovnej stránke. Negramotnosť v tomto období bola veľká. Učilo sa v drevenej škole, na jej mieste bola v roku 1911 postavená murovaná kamenná evanjelická škola s bytom pre učiteľa, slúžila aj ako modlitebňa a zvonica.

V roku 1912 bola na školskom dvore postavená 6 metrov vysoká drevená zvonica s dvoma novými zvonmi. Väčší zvon mal váhu 325 kg a menši 135 kg. Po vypuknutí 1.svetovej vojny bol menší zvon zhabaný na vojnové účely. Školský dvor bol oplotený drôteným pletivom v roku 1919 za 4500 korún. V roku 1925 má obec 266 evanjelických duší.

Najstarším známym učiteľom v obci bol Ondrej Balo, počas 1.svetovej vojny v nej vyučoval učiteľ- samouk Michal Žipaj. V tejto škole sa učili deti aj inej ako evanjelickej konfesie a prakticky sa tam učili všetky deti z obce. Škola bola zo začiatku jednotriedna, navštevoval ju vysoký počet detí. Na čelnej strane jednotriedky bol zabudovaný otvárací oltár s obrazom znázorňujúcim Vstúpenie Krista Pána na nebesá. Tento obraz bol namaľovaný v roku 1911 a jeho autorom je M. Kurthy z Prešova. Okolo obrazu bolo oltárne zábradlie. Učebňa všedných dní sa zapálením sviečok a otvorením oltára stávala počas nedelí a sviatkov modlitebňou pre evanjelických veriacich.

Až do vzniku  1. ČSR v roku 1918 sa v škole používal maďarský jazyk, deti sa modlili v maďarskom jazyku. V roku 1921 sa zmenili spoločenské pomery, čo vplývalo aj na chod školstva. Do obce prišla kvalifikovaná učiteľka Ella Scholzová a vyučovanie v škole nadobudlo vyššiu úroveň. Predovšetkým sa začal používať slovenský jazyk, zaviedla sa disciplína, hygiena, pravidelná dochádzka, zvýšili sa nároky na vedomosti, ale aj celkové správanie žiakov školy aj na verejnosti. Povinným predmetom bolo aj náboženstvo pre evanjelické deti, ostatné konfesie, ktoré školu navštevovali neboli z predmetu hodnotení.

V roku 1923 školu navštevovalo 66 žiakov. Učiteľom sa stal Dezider Zboray, ten vyučoval a vykonával bohoslužby v triede, ktorá sa v nedeľu menila na modlitebňu. V roku 1932 sa učiteľom a zároveň riaditeľom evanjelickej jednotriednej školy stal miestny rodák, absolvent Evanjelického a.v. kolegiálneho gymnázia v Prešove Michal Jakubčin. Po absolvovaní niekoľkých semestrov Právnickej fakulty v Bratislave a po absolvovaní rozdielových skúšok sa stal kvalifikovaným učiteľom. 1.10.1932 sa stal riaditeľom a zároveň učiteľom tunajšej školy. V roku 1933 bola zriadená v škole druhá trieda, z dôvodu vysokého počtu žiakov – bolo ich vyše 100. Bolo neúnosné, aby sa učili len v jednej triede, preto sa zriadila druhá trieda a na výpomoc prišiel učiteľ Pavol Fleischer

Michal Jakubčin vykonával aj funkciu správcu školy a kantora ev.a.v. cirkvi v obci. Viedol kroniku do ktorej zaznamenával cirkevné aj spoločenské udalosti, zriadil knižnicu a archív. Nacvičoval programy a vystúpenia miestnej mládeže. Počas pôsobenia Michala Jakubčina bol v obci 30. októbra 1934 posvätený nový zvon v cene 5100 korún, na zakúpenie ktorého prispel celým svojim správcovským honorárom 900 korún. Posviacku zvona za hojnej účasti zástupcov obce, zboru aj seniorátu vykonal biskup VD Vladimír Pavol Čobrda. Michal Jakubčin počas svojho pôsobenia v evanjelickej škole vykonával mnoho dôležitej práce.

Do evanjelickej školy v roku 1936 nastúpila kvalifikovaná učiteľa Jolana Boldišová, rodáčka z Užhorodu, ktorá sa v roku 1939 stala jeho manželkou. Ani ťažké vojnové časy neodradili manželský pár od pedagogickej a osvetovej činnosti. Iba v čase nútenej evakuácie od novembra 1944 do polovice apríla 1945 sa na škole nevyučovalo, lebo škola bola obsadená nemeckým vojskom. Práve vtedy došlo k poškodeniu archívu, knižnice aj kroniky, ktorú Michal Jakubčin písal. Spolu pôsobili v škole až do roku 1946, kedy boli spolu s manželkou Dekrétom Povereníctva školstva preložení do Košíc.

Po 2.svetovej vojne 
Po 2.svetovej vojne sa aj život veriacich v obci začal vracať do normálu. Ešte stále však navštevovali bohoslužby vo farnosti ev.a.v. v Merníku. V roku 1946 dekrétom Povereníctva školstva boli Michal Jakubčin aj s manželkou preložení do Košíc kde učili a pedagogicky pôsobili až do svojho dôchodku.

Evanjelická škola sa stala štátnou školou a začal tu vyučovať manželský pár Eduard a Vilma Horňákovi. V tom čase sa už uvažovalo vzhľadom na pribúdajúci počet žiakov k výstavbe novej školy, alebo pričleneniu do inej obce. Nakoniec sa rozhodlo, že sa postaví úplne nová škola, v roku 1960 sa začalo s výstavbou novej školy a v školskom roku 1961/62 sa v nej už riadne vyučovalo.

Počas pôsobenia zborového farára Jána Demku, rodáka z Čaklova sa v roku 1950 definitívne rozhodlo o postavení nového evanjelického kostola v obci Vyšný Žipov. Úvahy zatiaľ smerovali len k postaveniu kostola, o zriadení cirkevného úradu vo Vyšnom Žipove sa rozhodlo až neskôr. V jari 1952 keď už mala každá evanjelická domácnosť napálených po 1000 kusov tehál bola zahájená výstavba nového kostola. Na jeho výstavbu prispeli základným vkladov po 1000 korún bratia Michal a Jozef Vagaskí. 

V tom čase do výstavby kostola často zasahovali orgány bezpečnosti, no veriaci sa vždy vracali k prácam. Výstavbu kostola riadila prvá stavebná komisia v zložení : Jozef Matta (Opet), Pavol Oráč, Štefan Matta, Ján Miško, Juraj Oráč, Michal Hudák, Juraj Červenák a Ján Hudák. Vtedajší funkcionári obce, cirkvi a JRD dokázali využiť založenie nového JRD a s tzv. „spoločenskou múdrosťou“ pokračovali vo výstavbe chrámu. Ako príklad možno uviesť, že keď sa stavala na JRD nová ošípareň, súčasne sa vozil aj stavebný materiál na stavbu veže kostola.

Pri organizovaní prác, zháňaní materiálu a umeleckom stvárnení interiéru kostola boli nápomocní farári – manželia Vargoví. Podľa ich návrhu bol zhotovený mramorový oltár, kazateľnica bola zhotovená v Spišských Vlachoch, farebné vitráže okien s náboženskými symbolmi (kríž, kalich, Lutherova ruža) . Svietniky zo striebra na oltár darovala teta Dreveňáková, boli vyhotovené v Brne. Prvú ručnú maľbu v interiéri kostola urobili bratia Kernoví z Palína. Chrámové lavice zhotovil majster stolár z Malcova. Lustre Mária Terézia boli zakúpené v Košiciach. Jeden luster zakúpil Michal Marenčin na počesť dvoch zomrelých dcér a druhý zakúpila žipovská mládež.

Toto obdobie, ktoré bolo plné namáhavých prác, ale aj entuziazmu a nádeje pomenoval zborový farár Emanuel Varga, ako epochu „Nehemiášovského budovania“.

V ťažkých päťdesiatych rokoch mal veľkú zásluhu pri výstavbe kostola aj vtedajší biskupský tajomník VD Pavel Pališin, ktorý pochádzal z Vyšného Žipova.

Brat Pavel Pališin nikdy nezabudol odkiaľ pochádza, ani na svojich rodákov a keď sa rozhodovalo, či zriadiť alebo nezriadiť pri novom kostole aj novú kňazskú stanicu, ani na chvíľu nezaváhal. Poznajúc pomery, horlivosť a počet veriacich sa zasadil o to, aby od 1.7.1957 bolo vytvorené nové, stále miesto kňaza a bol zriadený nový cirkevný zbor so sídlom vo Vyšnom Žipove. Majestátny chrám s počtom 300 miest na sedenie bol posvätený aj bez veže, ktorá ešte bola v dostavbe dňa 11.9.1955 generálnym biskupom Jánom Chabadom, za hojnej účasti predstaviteľov cirkvi, kňazov a veriaceho ľudu z celého okolia.

Ešte rok pred posvätením chrámu sa vykonávali v chráme tzv. čítané bohoslužby s náboženským spevom veriacich. Vykonával ich s ochotou a Bohu oddaný brat a dlhoročný činovník CZ Ján Sciranka - laik, ktorý patril k posledným priamym účastníkom stavby. Služby vykonávali aj kapláni cirkvi M.Sokol a V.Matejka, ktorých do obce posielal náš rodák Pavel Pališin z Košíc.

Konečne sa naplnila túžba všetkých veriacich mať vlastný Boží stánok ktorý bol vysvätený a po takmer 300 rokoch mohli veriaci konečne v Chráme Božom vo svojej obci oslavovať Boha a vzdávať mu chválu a česť. Do nového zriadeného zboru boli začlenené diaspory v Skrabskom aj na Pasekách.

Pôsobenie Vladimíra Droppu
Historicky prvým zborovým farárom vo Vyšnom Žipove sa stal Vladimír Droppa, ktorého prijal na privát, keďže v tom čase bola fara ešte vo výstvavbe, obetavý činovník CZ, dnes už nebohý Ján Vagaský. S láskou prijal brata farára do svojho domu kde mu bolo poskytnuté ubytovanie a všetko čo k svojej zodpovednej práci potreboval. V roku 1958 sa v zbore po prvýkrát konala konfirmácia. Konfirmovaných bolo 7 dievčat a 1 chlapec a na tejto konfimácii sa zúčastnil aj biskupský tajomník Pavel Pališin. V roku 1958 navštívil zbor senior ŠZS a v roku 1959 aj generálny tajomník Ondrej Bartko. Bolo to vo veci pričlenenia veriacich z Čierneho n/T, ktorí v tom čase patrili do fílie Hanušovce n/T.

Po vykonaní posviacky kostola vo Vyšnom Žipove sa začalo aj s výstavbou fary v roku 1958 a prístavba veže chrámu sa začala v roku 1959. Zborový kňaz Vladimír Droppa zabezpečoval výuku náboženstva v miestnej škole a zaviedol aj pravidelné ranné a večerné modlitby a nedeľné besiedky. Zásahom štátnych orgánov v lete 1959 došlo k výmene kňazov.

Pôsobenie Miloslava Slávika
Do Vyšného Žipova prichádza brat farár Miloslav Slávik s rodinou a Vladimír Droppa s rodinou odchádza na miesto Miloslava Slávika do Hýb. Farárovci Slávikovci „núteným príchodom“ sa s chuťou púšťajú do započatých prác na výstavbe budovy fary a dokončenia prístavby veže. Zároveň sa začalo s premiestnením zvonov z drevenej zvonice z roku 1912 a vybudovaním schodiska na chór. V roku 1963 je zakúpený nový organ za 5600 Kčs s elektrickým pohonom a tiež elektrické akumulačné pece.

V roku 1965 zbor počítal už 1086 duší. V roku 1965 sa konali spomienkové Služby Božie k 550. výročiu mučeníckej smrti Jána Husa. Na týchto službách kázal brat farár Mišak (Marinko) a chorálom „Kdož sú Boží bojovníci...“ prispela mládež pod vedením manželky brata farára pani Idy Slávikovej, ktorá bola kantorkou v zbore.

V roku 1966 je vykonaná oprava strechy kostola, organ je rozšírený o nové registre. Dňa 18.9.1966 na Slávnostných Službách Božích za prítomnosti biskupského tajomníka Pavla Pališina a zborového dozorcu Jána Hrušku zablahoželali veriaci bratovi farárovi Miloslavovi Slávikovi k 30. výročiu jeho kňažskej činnosti.

V roku 1967 má zbor už 1142 duší. Zmenilo sa aj okolie chrámu a fary, ktoré bolo dotvorené výsadbou okrasných a ovocných stromčekov, pričom sám brat farár sa tejto práci venoval. Bol oplotený celý farský areál a takisto aj cintorín. 

V roku 1969 sa začína nová etapa na výstavbe chrámu v dcérocirkvi Čierne n/T. V tomto roku sa vybavuje aj stavebné povolenie na stavbu chrámu a všetky potrebné doklady. Veriaci v Čiernom n/T sa s veľkou nádejou pustili do stavby svojho chrámu a za krátke obdobie bol chrám pod strechou. V tomto období dochádza aj k zásahu štátnych orgánov do výstavby, ale napriek tomu sa vo vnútri chrámu intenzívne pracuje. Po 17 ročnom pôsobení v CZ Vyšný Žipov, v roku 1976 odchádza brat farár Miloslav Slávik na zaslúžený dôchodok do Liptovského Mikuláša.

Evanjelický farár Miloslav Slávik sa narodil 5.10.1911 v Lubine, okres Trenčín. Otec mu skoro zomrel a o jeho výchovu sa starala iba mama. Po skončení meštianskej školy v Starej Turej a po ukončení gymnázia v Novom Meste n/V. pokračoval v štúdiu na Teologickej fakulte v Bratislave a tiež absolvoval 2 semestre aj v Štrasburgu. V roku 1936 bol ordinovaný v Bratislave za evanjelického kňaza.

Pôsobil v Prešove, Obišovciach a Hybiach. Počas 2.sv. vojny sa zapojil do SNP. Po 2.sv. vojne boli časy veľmi ťažké a pocítil to aj brat farár. V roku 1959 prišiel do Vyšného Žipova, do mladého a skromného cirkevného zboru. Zanechal v tomto zbore kus práce. Venoval sa vnútromisijnej práci, zveľaďoval cirkevný majetok, v ťažkých podmienkach bola postavená fara, oplotený cintorín, vystavaná veža kostola. Zaoberal sa ovocinárstvom, zriadil ovocné sady a staral sa o ne.

V Čiernom n/T za veľmi komplikovaných podmienok sa mu podarilo získať stavebný pozemok a povolenie na výstavbu kostola, ktorý veriaci s jeho pomocou začali stavať. Napriek zásahu štátnych orgánov, práce na kostole pokračovali za čo bol brat farár aj pokutovaný.

Aj manželka brata farára Ida Sláviková bola nápomocná tunajším veriacim. Pôsobila ako kantorka aj ako zdravotná sestra v tunajšom zdravotnom stredisku.

Brat farár na dôchodku pokračoval vo svojej literárnej činnosti, ktorú začal už v študentských časoch. Uverejňoval články v cirkevných listoch a časopisoch, prekladal, písal básne s náboženskou tématikou. Literárna činnosť : vydal preklad Tesná brána, Epigramy – Spod Bučka a Bolehlavy. Preložil Ruhlinga -  Viera, nádej, láska. Práce brata farára však nesmeli byť publikované, len v americkom - slovenskom almanachu sa mu podarilo uverejniť niektoré svoje práce. Rok pred odchodom z Vyšného Žipova napísal brat farár báseň, ktorá bola uverejnená v roku 1975 v americkom národnom kalendári. Báseň mala názov Vyšný Žipov.

Jak bol si bezo mňa celé stáročia, 
Tak budeš taktiež raz, ako ja bez Teba.
Poslúchnem volanie rodného poriečia.
Odletím na krídlach tichého holuba, 
by som sa ku Tebe už nikdy nevrátil,
len v duchu premietal všetko, čo je tvoje
a trhal z hrude si liptovský projektil, 
zabúdal na krivdy, tiesne, boje ...

 Už teraz cítim to, už teraz tuším, viem,
I tam Ťa uvidím, i tam Ťa počujem.
Bez sĺz to nebude, bez pohnutia
na ceste pomaly v zabudnutia ...

 Ó by Ti žehnal Boh za to, čo dával si 
V údeloch dobroty, v duchovnom počasí ! 

Touto básňou vzdal brat farár hold obci Vyšný Žipov. Zomrel v Liptovskom Mikuláši 14.2.1994.

Pôsobenie Vladimíra Maka
Tretím kňazom cirkevného zboru Vyšný Žipov bol Vladimír Mako. Za jeho pôsobenia sa ukončili práce v interiéri a v exteriéri v Čiernom n/T. 18.12.1977 bol biskupom VD Júliusom Filom a Pavlom Pališinom vysvätený za kňaza. Napriek problémom vtedajšej doby brat farár veľmi aktívne pracuje na všetkých úsekoch cirkevného života. Na ZDŠ vyučuje náboženstvo, vykonáva aj naďalej tajne navštevované detské besiedky.

Za zborového farára bol inštalovaný dňa 13.10.1985. Na inštalácii sa zúčastnil generálny biskup ev.a.v. Ján Michalko a senior ŠZS Ján Midriak. Cirkevný zbor CZ napreduje duchovne i materiálne. Elektrifikujú sa zvony a rozširuje sa elektrické vykurovanie v kostoloch.

Z podnetu brata farára v roku 1989 začína svoju činnosť štvorhlasný spevokol pod vedením Oľgy Adamkovičovej z Prešova. Po nej dirigentskú taktovku preberá v roku 1992 miestny učiteľ, rodák z Vyšného Žipova Mgr. Jozef Goga. Táto bohumilá činnosť a jeho dirigentské schopnosti dostali spevokol na úroveň najlepších cirkevných spevokolov na Slovensku. Spevokol vystupuje až dodnes, pričom sa tu vystriedali generácie bratov a sestier. Odborné a ľudské vedenie spevokolu je zásluhou práve Mgr. Jozefa Gogu, ktorý vedie spevokol až dodnes. Svedčia o tom mnohé vystúpenia doma aj v zahraničí a vydanie dvoch CD.

V roku 1992 má zbor 1315 duší, z toho vo Vyšnom Žipove 668. Popri spevokole sa aktivizuje aj miestna mládež a práca s deťmi. V detskej besiedke pracujú takí zanietení mladí ľudia ako Janka Vagaská (Harvey), Zdenka Vagaská, Ján Matta, Ivetka Palková a iní.

V mládežnickej skupine cirkevného zboru pracujú takí organizátori ako Ján Matta, Terka Bakajsová, Tomáš Valašík, Kristínka Kachmanová, Martin Fečko a iní. Práve tu získali mladí základy svojho náboženského smerovania, podchytili mládež z Vyšného Žipova aj z Čierneho n/T.

Mládež vo Vyšnom Žipove sa schádza v zborovom dome a v Čiernom n/T v priestoroch zrekonštruovanej evanjelickej školy. Z ich radov vzišlo mnoho budúcich evanjelických kňazov. V roku 1990-1992 je pristavaný zborový dom s kanceláriou, sociálnym zariadením, ubytovacími priestormi, fara bola splynofikovaná. Slávnostnú posviacku zborového areálu s kostolom a zborovým domom vykonal 5.7.1992 biskup VD Július Filo.

Po 19 ročnom pôsobení odchádza 31.8.1995 brat farár Vladimír Mako do Pozdišoviec, zanechajúc tak výraznú a hlbokú stopu  v celej činnosti cirkevného zboru. Do 17.12.1995 zbor administrujú manželia Peťkoví z Hanušoviec, po zasadnutí presbyterstva bol do CZ pozvaný mladý brat farár Mgr. Stanislav Haluška, ktorý pôsobil v CZ Jelšava.

Pôsobenie Mgr. Stanislava Halušku

Brat farár Mgr. Stanislav Haluška úspešne nadväzuje na požehnané pôsobenie svojho predchodcu, stáva sa pokračovateľom práce na Pánovej vinici. CZ preberá v dobrej materiálnej a duchovnej kondícii, kedy je už daný do užívania celý zborový areál s kostolom a farou. Brat farár prichádza do CZ Vyšný Žipov koncom roka 1995.

Prvá Bohoslužba po príchode nového brata farára sa konala 17.12.1995. V CZ úspešne pokračuje činnosť zborového spevokolu, konajú sa detské besiedky, prebieha výučba náboženstva na ZŠ, konfirmačná príprava, činnosť mládeže. Pod vedením brata farára pokračuje rozvoj CZ tak po stránke materiálnej aj duchovnej.

Každá doba má svoje výzvy, ktoré brat farár aj CZ prijíma a chce ďalej napredovať. CZ v čase príchodu brata farára počíta 1342 duší. Mladý brat farár prináša do CZ nové nápady a energiu. Práca v CZ pod vedením nového brata farára pokračuje veľmi intenzívne.

26.4.1998 sa zborové presbyterstvo stretlo za účelom vykonať Generálnu rekonštrukciu kostola. 8.7.1998 si presbyterstvo pozvalo na stretnutie Ing. architekta Ondreja Mrliana z Hýb. Boli stanovené tieto ciele:

  • Chór nesmie byť porušený
  • naprojektovanie rozšírenie chóru
  • vybudovať nové schody na chór
  • vystavať závetrie
  • splynofikovať kostol s podlahovým kúrením
  • ozvučiť chrám.

Generálna rekonštrukcia kostola vo Vyšnom Žipove

Po zvážení všetkých okolností a vykonaní prípravným prác sa v lete 1999 začala Generálna rekonštrukcia kostola vo Vyšnom Žipove. S ochotou začali pracovať na Božom diele cirkevníci, presbyteri aj zborový farár. Všetky stanovené ciele boli vykonané, chrám Boží sa odel do nového šatu. Následne bol splynofikovaný ohrev vody na fare, opravili sa podlahy, znížili sa lavice, predĺžil sa chór na ktorý sa premiestnil organ. Pán Boh doprial spolupracovníkov ako Obecný úrad, Roľnícko-obchodné družstvo a podnikateľov z obce. V zime 1999 sa konali prvé Služby božie po Generálnej rekonštrukcii chrámu.

Obdobie po Generálnej rekonštrukcii chrámu a vstup do 21.storočia

CZ je materiálne zabezpečený, má ochotných ľudí, obdobie prelomu tisícročí a vstup do 21.storočia nazývame aj obdobím duchovného povznesenia CZ, kedy CZ prijíma nové výzvy. V tom čase CZ počíta 1317 duší. Po odchode zborového dozorcu Milana Maduru sa zborovou dozorkyňou stala Ľubuša Krištanová. Pokračujú hospodárske práce, práce na dotvorení interiéru kostola ako – zakúpenie lavíc a okien na chór, oprava odkvapov na kostole a fare, digitalizácia a ozvučenie kostola. V Čiernou n/T sa vykonávajú záhradné a zemné práce okolo chrámu. Plánuje sa zakúpiť krstiteľnica do oboch chrámov. Ožíva aj práca na poli duchovnom, zvyšuje sa odber evanjelickej tlače, zborový spevokol je silný a vystupuje na cirkevných podujatiach.

Rok 2002 je rokom, ktorý je plný požehnaných mimoriadnych zborových aktivít, ale je aj rokom inštalácie brata farára Mgr. Stanislava Halušku, ktorého si CZ vyvolil za zborového farára. Inštalácia zborového farára sa v Chráme Božom vo Vyšnom Žipove konala 30.6.2002 za prítomnosti Jána Midriaka, bratov farárov a predstaviteľov verejného života.

V tom istom roku sa konala slávnosť Posvätenia nového oltára a krstitelnice - 29.9.2002 aj v Čiernom n/T. Rok 2002 je rokom pretvorenia oltára v chráme Božom vo Vyšnom Žipove, ktorý zmenil svoju podobu. Namiesto kríža z mramoru bol vložený obraz od M.Khurthyho – Vstúpenie Krista Pána, obraz, ktorý bol prenesený z pôvodnej evanjelickej školy a následne bol zrekonštruovaný.

Rok 2003 je rokom Ekumény, mnohých mimoriadnych cirkevných aktivít, vystúpením cirkevného spevokolu, dotváraním zborového komplexu a zavedením bohoslužieb vo fílii Skrabské. V tomto roku sa brat farár oženil so sestrou Máriou Rozkošovou z Hermanoviec n/T. Vo fílii Skrabské boli zavedené po prvýkrát Bohoslužby, ktoré sa konali 1x mesačne v Kultúrnom dome v miestnosti. Spolu s bratmi farármi Petrom Marčákom a Petrom Potočniakom sa konali ekumenické bohoslužby za prítomnosti nášho brata farára. 22.6.2003 sa vo Vyšnom Žipove v Kultúrnom dome konali Kresťanské slávnosti zborového spevu a okresná prehliadka zborových spevokolov. 31.8.2003 posvätil emeritný biskup generálne opravené lustre. 

Rok 2004 nazývame aj rokom Diakonie, kedy sa prejavila štedrá ruka našich cirkevníkov, pomáhali sme tým, ktorí to najviac potrebovali. Vykonala sa zbierka pre Dom diakonie vo Vranove n/T, EKG Prešov, pre cirkevný zbor Hanušovce. Brat farár v domácnostiach navštevoval bratov a sestry, aby v duchovnej službe posilňoval vieru tých, ktorí zo zdravotných, alebo iných dôvodov nemohli prichádzať do Chrámu.

Rok 2005 je aj rokom nových zmien v CZ. Prebehli voľby nového cirkevného dozorcu, keď odišla sestra Ľubuša Krištanová a na volebnom konvente bol zvolený za dozorcu brat Pavol Pališin. Veriaci pripravili dôstojnú oslavu 50.výročia Posvätenia Chrámu Božieho vo Vyšnom Žipove, kde za účasti veriacich zo širokého okolia bola na čelnú stenu Chrámu pribitá pamätná tabuľa na pamiatku evanjelických martýrov. Na slávnosti, ktorá sa uskutočnila 18.9.2005 sa zúčastnili biskup VD Mgr. I. Mišina a senior ŠZS Mgr. Ján Bakalár. Zborový spevokol počas 2 denného sústredenia v Zámutove nahral svoje prvé CD. CZ počítal 1256 duší.

Rok 2006 priniesol do života zboru nové výzvy. Po 16-tich rokoch obetavej práce sa prerušila činnosť zborového spevokolu. Pokračovala spolupráca s CZ Selenča, pokračovali hospodárske práce, boli zakúpené počítače, založená cirkevná knižnica, zateplila sa fara, vykonávali sa zbierky, CZ dostal pomoc v podobe 4000 eur z Durínskej cirkvi, Obecný úrad prispel sumou 1733 eur. 30.9 sa uskutočnila slávnosť 30. výročia posvätenia Chrámu Božieho v Čiernom n/T.

Rok 2007 bol požehnaným rokom na milé stretnutia a aktivity. Veriaci CZ udržiavali kontakty s CZ Selenča, veriaci nášho CZ ukázali štedrú ruku, zbierky pre veriacich z iných zborov predstavovali spolu 29 996 Sk. Celý rok bol bohatý na cirkevné podujatia. 6.4. sa v CZ konali Rozhlasové Služby Božie na Veľký piatok. 1.júla sa konala Slávnosť pri príležitosti 50. výročia vzniku CZ Vyšný Žipov, kedy zbor navštívili aj bratia a sestry z CZ Selenča spolu so svojim cirkevným spevokolom a bratom dirigentom Jurajom Sudim s rodinou. V roku 2008 CZ počítal 1252 duší. Boli vykonané zbierky v hodnote 80 265 Sk. 27.4. sme na Službách Božích privítali rodinu nebohého brata biskupského tajomníka Pavla Pališina a pripomenuli si jeho dielo, život a prácu. Po Službách sa veriaci odobrali na miestny cintorín, kde za spevu a modlitieb veriaciach boli položené vence k hrobu biskupského tajomníka VD Pavla Pališina a jeho brata Andreja, ktorý pôsobil ako evanjelický reverend v Amerike.

Rok 2009 je pod vedením zborového farára silný nielen počtom veriaciach, ale aj duchovnej výzbroji, ochotou veriacich pracovať na napredovaní zboru a vytyčovať si nové ciele. V tomto roku navštívili CZ mnohí bratia farári. Brat farár prijal návštevy farárov Júliusa Mattu, ktorý rozprával o zážitkoch z misie v Rusku. Brat Karol Verčimák zas hovoril o o pobyte v USA. Po krátkej prestávke opäť prebral dirigentskú taktovku brat dirigent Mgr. Jozef Goga. Rok 2009 môžeme nazvať aj rokom mládeže. Bolo potrebné osloviť mladých z Vyšného Žipova, pričom aktivita vychádzala viac z radov mladých z Čierneho nad Topľou. Prišla nová výzva v podobe výmeny starých okien v Chráme, ktoré boli už zastaralé. Zborové presbyterstvo rozhodlo na svojom zasadnutí o výmene starých okien za moderné vitrážové okná. Po prvýkrát sa v CZ uskutočnila Zlatá konfirmácia – stretnutie konfirmandov po 50-tich rokoch.  

Rokom 2010 CZ uzatvára prvú desaťročnicu požehnanej činnosti v novom tisícročí. Z radov dovtedajších funkcionárov CZ odišla po požehnanej dlhoročnej službe sestra kostolníčka Margita Mattová, zanechajúc za sebou kus zodpovednej práce na poli kostolníčky, kedy s láskou slúžila CZ. CZ si do radov povoláva aj rodákov z CZ, Tomáš Valašík, ako študent EBF v Bratislave slúžil na SB. Pokračujú prípravy na oslavu 100. Výročia založenia Evanjelickej školy vo Vyšnom Žipove a spomienkovej slávnosti na brata farára Miloslava Slávika. 

Vstupujúc do roku 2011 sme sa všetci spoločne modlili za jednotu v CZ. Spomínali sme s láskou na našich rodákov a predkov, ktorí položili aj v neľahkých časoch základy nášho CZ a duchovnej strechy. V roku 2011 si na zborovom konvente veriaci zvolili nového dozorcu CZ, stal sa ním Ján Matta, skúsený a dlhoročný činovník CZ s veľkými skúsenosťami na poli cirkevnom aj spoločenskom. CZ počítal 1233 duší.  

Dňa 9.10. sa v Chráme Božom vo Vyšnom Žipove konala milá spomienková slávnosť, kedy sme si pripomenuli požehnané pôsobenie brata farára Miloslava Slávika v našom CZ a 100.výročie jeho narodenia. Na spomienkové Služby Božie prijali pozvanie brat Generálny biskup Miloš Klátik spolu s riaditeľom GBÚ, našim rodákom, Ing. Dušanom Vagaským. Na slávnosti vystúpil zborový spevokol, pozvanie prijali predstavitelia spoločenského aj verejného života. Takisto aj deti Miloslava Slávika, dcéra Iveta Ducká a syn Dušan. Bratovi farárovi bolo udelené čestné občianstvo Vyšného Žipova in memoriam.

Pokračujúc v spomienkach na našich rodákov, ktorý sa zaslúžili o duchovné povznesenie, sme si o týždeň v Chráme Božom 16.10. pripomenuli 100.výročie vzniku Evanjelickej školy vo Vyšnom Žipove. 

V roku 2012 pokračovali hospodárske práce, dozorcom CZ je Ján Matta, CZ počíta 1233 duší, robia sa zbierky pre veriacich z menších CZ a bolo vyzbieraných na rôzne účely 900 eur .

V roku 2013 si CZ pripomenul 60. výročie osamostatnenia od CZ Merník. Brat farár sa zamýšľa na Službách Božích o odkaze a ceste predkov. Zdôrazňoval, že aj cez ľudskú nedokonalosť si Pán vždy pozýva na naplnenie cieľov ochotných a bohabojných ľudí. CZ počíta 1224 duší.

V tomto roku vznikla mládežnícka hudobná skupina Christianica. Vznikla na podnet mládeže, ktorá bola a je v CZ aktívna a koncom roka po prvýkrát vystúpila v CZ. Jej členovia Daniel Matta, Stanislav Kachman, Rasťo Kachman, Daniel Dargaj a Bohuš Kachman priniesli novú energiu, ktorá vychádzala z duší a viery mladých ľudí. Dodnes skupina aktívne vystupuje doma aj v zahraničí.

V roku 2014 sa brat farár zamýšľa nad slovami svojich predchodcov-bratov farárov Vladimíra Droppu a Miloslava Slávika. Ich slová o napredovaní CZ zneli aj v roku 2014. Aktívne pracuje hospodársky výbor, prišli obetaví ľudia ako Jozef Oráč, Milan Knapik a iní, pracovalo sa na zabezpečení a chode CZ. Zborový spevokol dostal cenu obce Vyšný Žipov za dlhoročnú činnosť a dirigent Mgr Jozef Goga ocenenie za osobitný podiel na činnosti spevokolu .

Rok 2015 sa nesie v znamení spomienok na 60. výročie Posvätenia Chrámu Božieho vo Vyšnom Žipove . 13.9. sa uskutočnili spomienkové Služby Božie na túto udalosť. Pozvanie prijali biskup ZD Milan Krivda a seniorka Reformovanej cirkvi Mgr. Erika Dekányová Uskutočnili sa aj Zborové dni, slovom Božím poslúžil Marek Říčan.

Rok 2017 je rokom, kedy si CZ pripomenul 60.výročie od zriadenia trvalej kňažskej stanice a počnúc rokom 1957 sa začínajú písať úspešné dejiny samostatného CZ Vyšný Žipov. Aj vďaka učiteľom, bratom farárom, rodákom z Vyšného Žipova a obetavým činovníkom zboru sa CZ stal jedným z najväčších CZ v ŠZS. Do práce na Pánovu vinicu si Pán povolal nových pracovitých presbyterov a činovníkov. Vedenia Detskej besiedky sa ujala sestra učiteľka Mgr. Janka Babinčáková - Bubnárová.

V úvode roku 2018 vystúpil spevokol v Chráme Božom v Košiciach, kedy prijal pozvanie od dirigentky košického spevokolu p. Galovej. Uskutočnil sa zborový konvent, na ktorom sa rozhodlo o zatepľovaní farskej budovy. Pokračujú práce mládeže, besiedky, uskutočnili sa Mládežnícke Služby Božie, prebehla Slávnosť konfirmácie, Zlatá konfirmácia. V dňoch od 30. 6. -1.7. sa v Zvolene uskutočnili Cirkevné dni. Z CZ sa na týchto dňoch zúčastnil cirkevný spevokol aj mládežnícka skupina . V lete sa začalo so zatepľovaním farskej budovy, práce boli úspešne ukončené a celý komplex posvätený na Službách Božích dňa 16.9., posviacku vykonal superintendent v Prahe Mgr. MArián Čop. Dňa 14.10. sa konali Slávnostné Služby Božie, na ktorých sme sa poďakovali bratovi farárovi Mgr. Stanislavovi Haluškovi za 25 rokov požehnanej služby pre náš CZ, v jeho osobe zbor dostal empatického kazateľa, verného služobníka a správcu.

V roku 2019 pokračovali cirkevné aktivity. Uskutočnil sa zborový konvent, Zlatá konfirmácia, kedy sa stretli konfirmandi z roku 1969. V dňoch 29.-30.6. sa uskutočnili zborové dni. Najväčšou udalosťou v našom zbore boli Slávnostné Služby Božie pri príležitosti 30. výročia založenia zborového spevokolu. Pri tejto príležitosti sa uskutočnil slávnostný koncert. Chváliť budem Hospodina kým žijem, spievať budem svojmu Bohu dokiaľ som - požehnané slová 146 žalmu sprevádzali bratov a sestry, ktorí sa 24.11. 2019 zišli v Chráme Božom. 

Keď v roku 1989 brat farár Vladimír Mako pozval sestru dirigentku Oľgu Adamkovičovú, aby založila spevokol, málokto vtedy tušil, že vzniklo niečo výnimočné. V spevokole sa vystriedali celé generácie, vedľa seba spievali mama s dcérou, otec so synom. Ich spev, ochota a voľný čas, ktorý venujú spevu, je veľkým požehnaním pre celú cirkev aj obec. Dirigent Mgr. Jozef Goga dostal mnoho ocenení, od starostu obce dostal medailu za výnimočný vklad pre rozvoji kultúry v obci.

Veľká vďaka patrí mužom a ženám, ktoré sa v spevokole vystriedali, bolo ich mnoho spomenieme - Jozef Krištan, Daniela Vagaská, Jozef Matta, Janka Mattová, Margita Mattová, Alžbeta Mišková, Božena Oráčová, manželia Madurovi, manželia Knapikovi, Anna Oráčová, manželia Mattovi, Jozef Straka, nebohý Ján Matta, Jozef Malý, Iveta Bednárová, Ľubica Krišková rod. Oráčová, sestry Danka Mattová a Lenka Chovanová, Renáta Mattová, Renáta Matová, Mária Vagaská, Adriana Gombárová, Marta Tarčinská, Mária Hricová, Božena Mattová, Mária Kentošová, Štefan Straka, Jaroslav Sabol, Milan Madura, Bohuš a Jaroslav Kachmanovci, Marek Molitoris, Jana Bubnárová a iní.

Pozvanie na slávnosť prijali vzácni hostia – brat farár Vladimír Mako s manželkou, biskup VD Mgr. Slavomír Sabol, zakladajúca dirigentka Oľga Adamkovičová, starostovia obcí. Slávnostný príhovor mal brat farár Mgr . Stanislav Haluška. Pozvaní boli aj bývalí členovia spevokolu. Potom sa v chráme všetci zišli na slávnostnom koncerte spevokolu. Zároveň bolo poďakované bratovi dirigentovi Mgr. Jozefovi Gogovi, ktorý sa veľkou mierou pričinil o napredovanie spevokolu po každej stánke, kedy ho po celý čas viedol a ľudsky aj odborne zoceľoval. Na koncerte vzdali chválu spevokolu aj mladí z kapely Christianica. 

Vstupujúc do roku 2020 nikto netušil, že tento rok bude aj pre cirkev, jej členov, všetkých veriacich rokom neuveriteľnej skúšky, ktorá preverí vieru, postoje a vlastne celé doterajšie aktivity a ciele. Ešte na začiatku roka sa uskutočnil zborový konvent, ktorý zhodnotil prácu a vytýčil ciele. Rok 2020 so svojimi udalosťami vážne zasiahol nielen do života všetkých CZ, celej ECAV, ale aj do životov veriacich. Do dejín už vojde ako rok pandémie, ktorá si začala vyberať daň aj v podobe ľudských strát a to nielen v materiálnej podobe, ale aj v duchovnej.

Nastali ťažké časy. Bolo potrebné prijať na základe nariadení  ÚVZ a MZ SR aj v činnosti CZ mnohé nepopulárne opatrenia. Služby Božie síce prebiehali aj po vyhlásení pandémie, ale od marca prakticky všetky CZ postupne museli zaviesť protiepidemiologické opatrenia, ktoré preniesli v priebehu roka Služby z chrámov do našich domácností. Presbyteri pochopili vážnosť situácie, a aby veriaci nezostali bez duchovnej potravy, tlačili a roznášali domáce pobožnosti veriacim.

Na konci roka pandémia zasiahla novou silou, boli zakázané všetky Bohoslužby a pamätajúc si mnohé udalosti, aj v našom CZ sme skonštatovali, že takúto situáciu nezažili ani najstarší veriaci. Rok 2020 nazývame rokom nových výziev a foriem práce . Poznajúc slová – Či neviete , že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo Vás? – 1K 3.16. Chrámom sa stali naše srdcia, kedy sme sledovali online prenosy Služieb Božích z rôznych zborov, čítajúc domáce pobožnosti a bibliu, modlili  sme sa za trpiacich, chorých, odchádzajúcich bratov a sestry. Ďakujúc aj nášmu bratovi farárovi, ktorý sa prostredníctvom kázní, príhovorov a modlitieb vždy snažil aj túto ťažkú situáciu duchovne zvládnuť, kedy aj veľa našich bratov a sestier bojovalo s chorobami, nedostatkom a stratami. V CZ nebolo možné vzhľadom na pandémiu a obmedzenia konať cirkevné aktivity. Ale Pán vo svojej dobrote umožnil, aby naše deti boli v Chráme Božom konfirmované 27.9.,keď na chvíľu boli uvoľnené opatrenia. Konfirmácia sa konala za účasti rodičov, rodiny a manželov - farárovcov Jakušových. Ihneď nato boli všetky aktivity zakázané a nadlho sa náš duchovný život preniesol opäť do domácností. Takto sme prežili aj narodenie nášho Pána a príchod Nového roka. Táto situácia našla CZ aj na začiatku Nového roka 2021.

Bratia pochádzajúci z CZ Vyšný Žipov

Z CZ Vyšný Žipov pochádza mnoho evanjelických duchovných, bratia farári aj sestry farárky. To svedčí o veľkej Božej milosti, ktorú Pán dáva a povoláva si tak do služby našich bratov a sestry.

Dr. Pavel Pališin

Narodil sa 15.januára 1910 rodičom Jánovi Pališinovi a Anne rod. Jakubčinovej. Po ukončení Evanjelického gymnázia, začal študovať na Právnickej fakulte, ale napokon sa rozhodol pre cestu duchovného . V roku 1936 ukončil EBF v Bratislave a bol vysvätený za kňaza. Po ordinácii za ev.a.v. kňaza sa stal kaplánom vo Zvolene a v Trenčíne. Od roku 1938 do roku 1949 pôsobil na fare v Čelovciach. Pôsobil nielen ako kňaz, ale zároveň vyučoval v miestnej škole a počas 2.svetovej vojny sa zapojil aj do protifašistického odboja. Jeho postoj pomohol zachrániť aj niekoľko životov. V roku 1949 sa vrátil do rodného kraja, pôsobil v Michalovciach a práve vtedy bol zvolený za biskupského tajomníka VD. V roku 1953 sa stal riaditeľom Tranoscia, prednášal, písal do časopisov a veľa cestoval po svete. V roku 1965 mu udelila Evanjelická bohoslovecká fakulta čestný doktorát honoris causa.

Andrej Pališin

Starší brat Pavla Pališina - Andrej Pališin pôsobil najprv ako evanjelický reverend v USA v Pensylvánii. Po návrate do vlasti v roku 1936 pôsobil ako kaplán na nezdravej fare v Kobeliarove kde v roku 1936 aj zomrel.

Mgr . Helena Heinrichová  

Prvou ženou pochádzajúcej z CZ Vyšný Žipov , ktorá bola ordinovaná za evanjelickú farárku je Mgr . Helena Heinrichová rod. Hudáková, narodená 4.3.1952 rodičom Jánovi Hudákovi a Anne rod. Žipaj-Miškovej. Po ukončení SVŠ Konštantínova v Prešove študovala na EBF v Bratislave. 23.11.1975 bola ako prvá žena z Vyšného Žipova ordinovaná za evanjelickú farárku. Po ordinácii pracovala v Hraběticiach na Morave, potom v CZ Grinava a Limbach, kde pôsobila až do odchodu na dôchodok. Jej vyznanie „Povolanie farára je náročné, zvlášť pre ženu. Pre ženu je najkrajšia služba pokrstiť novorodeniatko a najťažšia služba je pochovávať.“

Mgr. Martin Fečko

Prvým bratom farárom , ktorý pochádza z CZ Vyšný Žipov, z dcérocirkvi Čierne nad Topľou je Mgr. Martin Fečko, syn rodičov neb. Štefana Fečka a Anny rod.Šofrankovej. Štúdium na EBF ukončil v roku 2002. Kaplánsku skúšku vykonal v roku 2002, farársku v roku 2004 . Za evanjelického kňaza bol ordinovaný v CZ Necpaly 3.8.2002. Po ordinácii pôsobil ako kaplán, námestný farár a nakoniec  ako zborový farár v CZ Spišská Belá. V roku 2014 začal pôsobiť v CZ Giraltovce, kde bol 23.11.2014 inštalovaný za zborového farára. V CZ Giraltovce pôsobí dodnes. 

Mgr . Terézia Gabčanová

Mgr . Terézia Gabčanová rod. Bakajsová, rodáčka z Vyšného Žipova je dcéra rodičov Štefana Bakajsu a Terézie rod. Džamovej. EBF ukončila v roku 2004. Ordinovaná bola 31.7. 2004 v Levoči. Od 1.9.2004 pôsobila v CZ Budikovany, inštalovaná bola spolu so svojim manželom Štefanom Gabčanom 22.9.2007 v Chráme Božom v Drienčanoch ako zborová farárka pre CZ Budikovany. Od 11.7.2017 pôsobí ako námestná farárka v CZ Budikovany. Pôsobí tam dodnes.

Mgr. Jarmila Koncescelos Perestrelo

Mgr. Jarmila Koncescelos Perestrelo rod. Pohlodová, dcéra rodičov neb. Jána Pohloda a Heleny rod. Demčákovej. EBF ukončila v roku 2004. Ordinovaná bola 4.8. 2007 v Poprade. Po ordinácii pôsobila ako kaplánka v CZ Švábovce, vo filiálke Gánovce. V roku 2008 odišla do zahraničia, kde žije a pôsobí dodnes.


Mgr. Kristína Vargovčáková

Mgr. Kristína Vargovčáková rod. Kachmanová, rodáčka z Čierneho nad Topľou, dcéra rodičov Jozefa Kachmana a Anny rod. Ondičovej. EBF ukončila v roku 2006. Ordinovaná bola 22.7.2006 v Liptovskom Mikuláši. Po ordinácii pôsobila v Liptovskej Porúbke. Najprv ako kaplánka a potom ako zborová farárka. V rokoch 2009-2015 pôsobila ako námestná farárka v CZ Turany. V roku 2015 sa vrátila do rodného kraja, kde spolu so svojim manželom pôsobí ako námestná farárka v CZ Vranov nad Topľou až dodnes.

Mgr. Samuel Miško

Mgr. Samuel Miško, syn rodičov Jána Miška a Zlatice rod. Papcunovej. EBF v Bratislave ukončil v roku 2012, odbor Evanjelickej teológie so zameraním na riadenie sociálnej pomoci. 1 rok študoval Evanjelickú teológiu v Lipsku a 1 rok Diakoniu v Heidelbergu. Po ukončení EBF nastúpil pracovať na GBÚ v Bratislave, kde pracoval 4,5 roka ako tajomník pre zahraničie. Po návrate do rodného kraja pracuje tretí rok na BÚ VD v Prešove ako riaditeľ BÚ VD.

Mgr. Tomáš Valašík

Mgr.Tomáš Valašík, syn rodičov Ľubomíra Valašíka a Márie rod. Bunganičovej. Štúdium na EBF ukončil v roku 2013. Ordinovaný bol 27.7.2013 vo Vranove nad Topľou. V rokoch 2013-2014 pôsobil ako kaplán v CZ Nové Mesto nad Váhom. V rokoch 2014-2015 ako kaplán v CZ Banská Štiavnica a v rokoch 2015-2016 ako zborový farár. V roku 2016 začal svoje pôsobenie v rodnom kraji, kedy prichádza do CZ Chmeľov. 9.10.2016 bol inštalovaný za zborového farára v CZ Chmeľov, kde pôsobí dodnes.

Ďakujúc všetkým, ktorí prešli dlhú a požehnanú cestu, budujúc CZ, mysliac na ochotných a obetavých ľudí venujeme tieto dejiny aj súčasníkom. Nech majú na pamäti, že nič nevzniklo ľahko. Bolo potrebné veľa obetavých a činorodých skutkov. Naši predkovia budovali vlastný Chrám Boží, prekonávali veľké prekážky, mali nedostatok, ale viedla ich túžba mať duchovný stánok . Materiálny nedostatok nahradili veľkou duchovnou silou. Tá ich doviedla až k dnešku. Ak dnes hovoríme, že CZ Vyšný Žipov je po každej stránke silný, nesmieme zabúdať na ľudí, ktorí položili základy dnešnej prítomnosti. Duchovní pastieri, ktorí slúžili v CZ vždy mali na pamäti blaho zboru. Od prvých kazateľov ešte v minulých storočiach, až po prvého farára Vladimíra Droppu, Miloslava Slávika, Vladimíra Maku a až po dnešného brata farára Stanislava Halušku mal CZ bohabojných a obetavých kazateľov Slova Božieho. Každý z nich prispel svojim vkladom, svojou vlastnou predstavou a naplnil predstavy o materiálne a duchovne silnom CZ. Vďaka patrí našim rodákom, obetavým presbyterom, kurátorom, kostolníkom, kantorom, všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k napredovaniu CZ. Ale najväčšia vďaka patrí Pánu Bohu, za to, že nás po tie dlhé roky viedol, požehnával práce, že za vyše 60 rokov sa stal náš CZ jedným z najväčších CZ  v Šarišsko-zemplínskom senioráte. 

Ing. Dušan Vagaský

Jedným zo žipovských rodákov, ktorý sa narodil, bol pokrstený a konfirmovaný v CZ Vyšný Žipov je dnes už nebohý Ing. Dušan Vagaský.

Narodil sa 26.8. 1956 ako tretie dieťa rodičom, už nebohým Jánovi Vagaskému a Anne rod. Krištanovej. Pokrstený bol v Chráme Božom vo Vyšnom Žipove. Konfirmovaný bol v Chráme Božom vo Vyšnom Žipove dňa 17.5. 1971. Spolu so staršími bratmi Jánom a Miroslavom a mladším Vladimírom vyrastali v rodine horlivého činovníka novovzniknutého CZ Vyšný Žipov Jána Vagaského. Ten pri vzniku CZ, kedy bolo potrebné pomáhať v každej oblasti, bol nielen všemožne nápomocný, ale vo svojej  novej domácnosti prijal na privát aj kazateľov CZ, pretože obytná časť – fara sa ešte len začala budovať. Aj jeho bohabojná manželka Anna sa okrem mnohých povinností v početnej rodine starala o stravu a ubytovanie kazateľov tak, aby kazatelia mali pre svoju prácu maximálne pohodlie a podmienky. A v takejto atmosfére duchovnej služby a prijatia vyrastali aj ich štyria synovia. Práve tu sú korene aj ich duchovnej služby, ktorú videli u svojich rodičov.

V roku 1962 nastúpil na ZDŠ vo Vyšnom Žipove. Po jej ukončení sa stal študentom Gymnázia vo Vranove nad Topľou. V rokoch 1975 – 1980 študoval na Vysokej škole strojníckej a textilnej v Liberci so špecializáciou textilné materiály- systémy riadenia. Od ukončenia VŠT v Liberci začal pracovať pre Bratislavské cvernovú továreň-BCT , kde prešiel od pozícií výskumného pracovníka až po generálneho riaditeľa.

Od roku 2006 až do svojej nečakanej smrti v roku 2019 pracoval pre ECAV na Slovensku. Svoje skúsenosti z praxe uplatnil aj v rôznych pozíciách a v službe ECAV.

V rokoch 2006 – 2018 pôsobil ako riaditeľ Generálneho biskupského úradu- GBÚ ECAV na Slovensku so sídlom v Bratislave. Pôsobil ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Tranoscius. Bol tiež v Dozornej rade spoločnosti Reformata. Aktívne pracoval a zúčastňoval sa rokovaní Generálneho hospodárskeho výboru, Generálneho presbyterstva a Generálnej Synody. Okrem riadiacej pozície v ECAV pracoval na novuefektívnejšej štruktúre ECAV a na efektívnom financovaní ECAV. Svoju misiu však nestihol dokončiť, pretože do jeho života vstúpila ťažká a zákerná choroba, kedy ho Pán dňa 28.8. 2019 odvolal z tejto časnosti.